Po celom svete existuje nespočetné množstvo druhov syrov, od mäkkého kozieho syra až po obzvlášť voňavý Limburger. Ale je tu jeden druh syra, ktorý má výnimočne úžasnú trvanlivosť: chhurpi, nepálsky syr, ktorý vydrží až 20 rokov. Populárne konzumované v odľahlých dedinách hlboko v Himalájach, chhurpi má dymovú chuť a tvrdú konzistenciu; syr je tak tvrdý, že sa obvykle žuje ako žuvačka. Vytváranie chhurpi začína mliekom od jakov, kráv, byvolov a chaurisov – zvieraťa, ktoré je krížencom jaka a kravy – ktoré sa následne fermentuje až rok. Dehydratácia kúskov syra odstráni väčšinu jeho vlhkosti, takže je bezpečné jesť bez chladenia po dobu až dvoch desaťročí, čo je užitočná vlastnosť v regióne, kde je prístup k čerstvým potravinám trochu obmedzený.
Všetky druhy tvrdého syra vyrobené v Nepále alebo inak prechádzajú rovnakým procesom, aby dosiahli svoju pevnú štruktúru a ostrú chuť. Každý syr začína mliekom, ktoré bolo zmiešané s baktériami zodpovednými za dodanie špecifickej chuti konečnému produktu (ako Lactococcus lactis používaný v čedare alebo Streptococcus thermophilus používaný na výrobu Swiss) a niektoré tvarohy si pri tvarovaní a zrení zadržiavajú viac tekutiny. Mäkké syry majú viac vlhkosti, čo je dôvod, prečo priťahujú baktérie a ľahko sa kazia bez chladenia, zatiaľ čo tvrdé syry majú drasticky menej (tým sú bezpečnejšie na konzumáciu bez chladenia). Syrári sú schopní tento nedostatok vlhkosti dosiahnuť lisovaním, zahrievaním alebo solením novo vytvorených blokov syra, aby vytiahli čo najviac vody. Zrenie syra, často po dobu troch rokov alebo dlhšie, ďalej oslabuje svoju vlhkosť a dáva tvrdým syrom drobivú textúru, ktorá sa tak dokonale hodí ku sušienkam – alebo si ich vychutnáte len tak.